Čo vám môžem povedať, milé sestry a bratia, na naše monografie? Toľko, že aj po len 30 rokoch v našom vznešenom Ráde sa vždy teším na ďalšie a ďalšie monografie. A vždy v nich nájdem odpovede na svoje vnútorné otázky či problémy; vždy v nich nájdem hoci len jednu vetu či myšlienku, ktorá vo mne zarezonuje, nesmierne ma obohatí a posunie vpred a prehĺbi spiritualitu života, svetla a lásky. Budete sa hádam niektorí čudovať – ako, prečo – vždy? Nuž, to je ako v poézii –precítim všetko čo skrýva – v tichosti, nič neočakávam, nič nežiadam, obohatím svoje srdce i myseľ a trpezlivo v pokore – poďakujem.
Monografie sú nesmierne nápovedné práve vtedy, keď to najviac „potrebujem”. Tajomné príde a rozsvieti srdce! A opäť žasnem, pretože rozsvieti rokliny myslenia, ktoré sa neustále prehlbujú a mieria do všetkých svetových strán i mimo „obmedzenosti” tela. Žasnem nad múdrosťou starých učencov, nad ich smelosťou objaviť „neobjavené”, odhaliť „zahalené” a obhájiť „neobhájiteľné”.
Nemusím písať, o koho sa jedná, lebo kto pozorne študuje naše monografie, vie… A opäť žasnem nad experimentami stáročiami overenými, preverenými, nezmazateľnými a účinnými vo sfére psychiky, fyzickej i spirituálnej.
Vážne sa zamýšľam (a myslím, že i väčšina z vás) nad každou monografiou, píšem si „triedené“ výpisky, ku starším číslam sa vraciam, overujem, porovnávam, absorbujem ich obsah i rozsah viac do hĺbky. Nechávam si ich „uležať“, prejsť mnou – prežiť, naplniť poslanie obsahu. Výpisky mi slúžia ako pomôcka nestratiť zlatú niť poznania a vedenia. Sú rebríkom do hlbín samého seba a pomyselným rebríkom stúpať „hore“.
Hovorí sa „pomaly ďalej zájdeš“, „trpezlivosť ruže prináša“, „pozri sa na slnko a tiene budú za tebou“ a potom vieme – kráčať. Skrze monografie máme zvláštny dar – dar dôvery. Ako povedal múdry Lao-c´: „To je, proč moudrý vždy pomáhá lidem – a nikoho nezavrhuje…“ (Liber 35, s. 24, verš 27). To jest, vždy tu boli a budú múdrejší ako my a my máme ďakovať za pravdy, ktoré sa nám odhalia v pravý čas. „CRO–MAAT“.
Preto – netreba si nechať ujsť príležitosti, ktoré sa nám ponúknu – skúsiť, naučiť sa, prežiť, niekomu pomôcť (nielen sebe), pomôcť ľudstvu, našej planéte, celému kozmu, svetu.
Pretaviť lásku srdca k sebe samému ako k blížnemu svojmu, ochrániť rodinu, okolie, Rád, našu Zem v harmónii a melódiu hudby sfér univerza vrátiť späť do našich sŕdc.
A tak skrze reťazec človeka: Svetlo – Život – Láska sa dozvedáme dobrodenia a môžeme byť vďační za všetko, čoho sa nám dostáva. Sme vďační aj za každú hlásku, slabiku, či slovo, ktoré sa v nás pretaví v konajúce dobro.
„I videl Boh, že to bolo dobré…“ (Biblia, Prvá kniha Mojžišova – Genezis). Ak bolo dobré všetko TO, ČO bolo pred nami a zlo nás malo poučiť, tak aj teraz, každý človek si nájde v monografiách TO, ČO ho osloví, dodá odvahu plnohodnotne žiť a tak napĺňať zmysel DOBRA, ktoré nám „šepkajú“ múdrejší.
Otváraš monografiu – dielo, a nastane čaro otvárania vejára – ruže. Vejár je zatvorený, nevieš aký je a čo ti chce povedať. Ak ho však rozprestrieš, uvidíš nielen krásu, ale i hĺbku tvorcu – ruže. Taký je odkaz každej monografie.
A opäť žasnem. Spieva moje srdce, lebo takto ťa vidím, brat i sestra; pomaly otváraš monografiu – s úctou, vďakou, v tichu. Okamih ruže. A preto patrí naša hlboká úcta a vďaka všetkým bratom i sestrám, všetkým osobnostiam, ktorí nám svojou obetavou službou pomáhajú skrze monografie, Fórum R+C či iné diela a mnohé činnosti, skrze srdcia – ruže, ktoré svietia. VĎAKA.
Jarmila Javorinská